Dôležitý je finálny produkt.

20. októbra 2014, astenix, Nezaradené

Výpalné.

Keď vás pozvú na Seminár o daňovej judikatúre, môžete si byť istý, že sa ho zúčastnia iba ľudia, ktorých to naozaj zaujíma. Nespoznal som nikoho zo zúčastnených advokátov, daňových poradcov ani účtovníkov a nevšímal som si ani zástupcov Finančnej správy. Dúfam, že ani oni si ma nevšimli.

Na takýchto akciách sa mi najviac páči, že aj keď sa vôbec nezapojím do debaty, dozviem sa všetko, čo som chcel vedieť, pretože vždy sa tam vyskytne dostatok mladých zvedavcov, ktorí sa vytasia s mojimi otázkami. Seminár viedol sudca Najvyššieho súdu, snažil sa byť neutrálny, ale niektoré odpovede musel zahrať do autu. Stretnutie skončilo debaklom v neprospech daňových subjektov, jednoducho proti Daňovému úradu nemajú šancu, lebo všetci sú podvodníci.

Pri riešení problémov s daňami sme sa dostali k takým absurditám, ktoré už vôbec nesúviseli s podstatou, teda s dôvodom, prečo boli tieto poplatky a zrážky zavedené.

Nebuďte prekvapený, keď vám niekto povie, že dane tu nie sú od počiatku sveta. Daň z príjmu bola objavená iba nedávno / v Amerike 1913 / a daň z pridanej hodnoty vymysleli ekonómovia pre súčasných nenažratých politikov. Všetky ostatné dane sú iba zneužívaním moci štátu proti  občanom. Dnešným problémom, ktorý spôsobuje nezhody, medzi podnikateľmi a vládou vo veci dane z pridanej hodnoty je, že vláda prestala rešpektovať základnú zásadu, ktorou je táto daň charakterizovaná. Tou je zásada neutrality. Iba presvedčenie o tom, že táto zásada bude stopercentne dodržiavaná, bolo dôvodom na súhlas k presadeniu zákona v parlamente. Teda nemyslel som na poslancov, tí to majú na háku, ale na “ pracujúci ľud “ . Ináč je táto daň absolútne nezmyselná, význam má iba pre štátnu kasu a príživníkov, ktorí sú práve pri koryte. Polopatisticky to znamená, že ak pri predaji tovaru, alebo práce zaplatíš z toho, čo si zarobil ,daň do štátnej pokladne, tak pri nákupe ti tú daň štát vráti. Čiže nič nestratíš, ani ti nič nepribudne, iba si štát tvoje peniaze požičia a pár mesiacov ich kdesi poobracia. Lenže tento základný princíp sa z reality veľmi rýchlo vytratil. Celá táto hlúposť je totiž založená na veľmi labilnom predpoklade, že všetci budú zákon dodržiavať. Vlastne už znenie zákona varuje, že to tak nebude. Pretože samotný zákon bol sformulovaný tak, aby ho tí, čo ho zavedú do platnosti , mohli aj využívať. To ,že sa naplní štátna kasa bol iba vonkajší efekt, dôležitejšie bolo vyfabrikovanie stoviek spoločností, ktoré s pomocou štátnej správy napĺňali a dodnes plnia kasy politických strán. Časom však čaša vykypela, keďže hladných krkov stále pribúdalo a vláda prišla na to, že nielen v jej kruhoch sa tmolia šachový veľmajstri.

Je to čudné.

Čudné veci sa tu dejú. Minule som išiel k jednému advokátovi, len tak na pokec. Vraj – daj mi telefóny ! Zavrel ich vo vedľajšej miestnosti a až potom ma usadil. Zdalo sa mi to prehnané. Ale stáva sa mi to stále znova. Keď vchádzam do nejakej firmy chcú odo mňa, aby som telefón nechal v aute. Kedysi som ho musel iba vypínať, aby nerušil zvonením, teraz je už iná éra – strach z odpočúvania. To je biznis ! Tušíte koľko ľudí na tom zarába ? Najnovšie som bol na štátnom úrade upozornený, že nahrávanie je trestné. Odpočúvanie povolené…

Politika.

Sú ľudia / vo vláde/ , ktorí sú hlboko presvedčení o tom, že to, čo činia, je, alebo bude prospešné. Aj keď tým teraz ublížia nejakej tisícke ľudí, alebo stotisícom, no, možno miliónom, ale o pár rokov im budú vďační. Ak nie oni, tak ich deti. Alebo vnuci. Či pravnuci. Či ?

Potom sú ešte hlupáci, ktorým nerobí problém klamať na verejnosti, pretože to majú v krvi, alebo preto, že o tom nevedia, že klamú.

Už ani neviem ako to začalo, keď som sa prvýkrát dostal na stretnutie s niekým z vlády. Časom som spoznal pár ministrov, poslancov a iných činiteľov. Je to iné, keď ich poznáte osobne, vidíte ich správanie, bezprostredné reakcie. Potom si všimnete, že keď musia pred kamerami klamať, nejde im to ľahko. Teda niektorým. Vznikajú veľmi trápne situácie. V novinách si prečítate PRESNE, čo ten chudák povedal, ale ak ste pritom, tak to cítite AKO ťažko sa mu tie strašné slová tisli na jazyk.  Dôležitý je finálny produkt !

Dnes som už presvedčený o tom, že keby títo ľudia prevádzkovali svoju činnosť bez poslaneckej imunity, bolo by to považované za organizovaný zločin. Teraz už nehovorím len o našej vláde. V ešte väčšej miere sa to odohráva na úrovni EÚ.

Vo svete sa tomu hovorí – politika.